Kvety a hory [antikvár]

PRV NEZ OBRÁTITE TÚTO STRANU Je to také l'udské: ked' si ciovek kúpi knihu, alebo ju dostane ako dar od pricteia, v prvej chvíli, co s nou osamie, zacne v nej listovaf. Nie hned' cítat' od prvej strany do poslednej, len listovaf. Ako ked' sa s niekym po prvykrát len tak letmo zoznamuje. A potom ho odrazu nieco upúta, zacne ho prit'ahovat', a vtedy sa vráti k prvej strane a pohrúzi sa do cítania a nezbadá, ako piynú hodiny. Najprv len tak listovaf, pozerat', ukájaf si prvú zvedavosf je úpine prirodzené najma vtedy, ked' vez-meme do rúk knihu, co sa nám ne-chce prihováraf hlavne tlacenym siovom, ale recou obrazov, ktorá vie byf rovnako zrozumitel'ná, pútavá a vzrusujúca ako rec viet, odsekov a celych strán, pokrytych písmenami. A predsa vám, co ste otvorili túto knihu, chcem nieco poradif. Urob-te práve teraz vynimku! Nezacnite hned' d'alej listovaf a hlavne so neskiánajte k textom pod obrázkc-mil Prv nez prejdete na d'alsiu stra-nu, skúste si zaumienif: nepozriem sa na text ani k jednému obrázku, ale prikryjem ho dianou alebo kús-kom papiéra a uvidím, ci kvet póznám, ci ho viem aspon pomeno-vof. A nedajte sa odradit", -ak náhodou priam prvy, druhy, tretí kvet nebu-dete poznat', len sa vám bude prí-padne marit', ze takych kvetov ste videli, az vám oci t'ahalo, ba mozno ste ich pre niekoho natrhali célú kyticu, ale co sú to za kvety, ako sa volajú, kedy a kde kvitnú, na to si uz ani za svet neviete spomenúi!. Vydrzte az do konca a podrobte sami seba prísnej skúske 103-krát, lebo 103 kvetov a stromov Tatier objavuje pre vás táto kniha. Nie pre tych, co od skorej jari do pozd-nej jesene chodia do prírody s bo-tanickym kl'úcom. Nie pre tych, kto-rym sa próca a pobyt v horách stotoznujú, pre l'udí nasich lesov, lúk, horskych sediel a chrbtov; pre horárov, chatárov, drevorubacov. AnI nie pre tych, co v rokoch svojho detstva a dospievania, strávenych medzi horami a kvitnúcimi lúkami, mali to st'astie, ze ich múdry otec a dobrá mat' brávali za ruku a ne-badane ich zasvöcovali do tajom-stiev prírody. Tymto vsetkym kniha Kvety o hory kus nasej najkrajsej slovenskej prírody len znova pribli-zuje. No vskutku ho objavuje pre nás, obycajnych l'udí miest a sídlisk, fabrík, kancelárií, stavieb a skói, co sme sa uz naucili chodit' do hor a najma do Vysokych Tatier, lebo, darmo je, Vysoké Tatry sú Vysoké Tatry. Naucili sme sa teda do Vysokych Tatier chodif, preliezat' ich sedlá, robit' vystupy na stíty, pod-nikaf hrebenové túry. Naucili sme sa stúpat' len po vyznackovanych chodníkoch, nehulákat', neplasit' zver, neziadaf si na Zbojníckej chate teplú sprchu a sl'ahacku s jahodami. Naucili sme sa tlcho pozorovaf vychod i západ sinka, dvíhat' pohl'ad k strmym skalnym stenám a spúst'at' ho do divych ro-zorvanych dolín. Naucili sme sa pozorovaf nehybnú i vetrom roz-vlnenú hladinu plies i plávanie ob-lakov vysoko nad nimi. Len jedno nám z Tatier dlho unikalo. Svet priamo pri nasich nohách, okolo chodníkov, ktorymi sme vel'a ráz presli, okolo jarcekov, ktoré sme vel'a ráz preskocili, svet lúk, na ktoré sme sa s pózitkom neraz rozvalili na chrbát a dívali sa k ne-bu, svet stromov, v chiádku ktorych sme si vydychii, otreli spotené celo a rozbalili chiebník. Cely tento kvitnúci a vonajúcl svet sme vní-moli len akosi podvedome, akosi globálne, ako cosi nádherne zele-né a nádherne pestrofarebné, proste ako cos! vcelku krásne, co-mu sme zblízka a najma v jednot-livostiach málokedy venovali hlb-siu pozornosf. Tróva zostávala pre nás trávou, stromy stromami, kvety kvetmi. Kvetmi bez mena. A práve kniha Kvety a hory, autor jej obrázkov, objektív jeho fotoapo-rátu, urobili pre nás i za nás cosi objavné a dolezité. A pritom cosi také prosté. Odtrhii pohTad od stíhlych kamennych stítov, od pa-norámy hrebenov a dolín, od fas-cinujúcich, hrozivych búrkovych mracien a skionili sa k lodyhám a listom kvetín, k ich okvetiu, k ich pestíkom a bliznám, k ich pefu. ZahTadeli sa na limbu, borovicu, obycajnú vrbu a neobycajny vyso-