Lorenzetti [antikvár]

V 13.—14. storocí parrila Siena mcdzi najvyznamnejsie mestá Talianska, ba celej Európy- Bolo to prcdovsetkvm obchodné mcsto; prechádzala ním Via Francigena. najbezpecnejsia cesta spájajúca juzné Taliansko s Francúz-skom, Flámskom a Anglickom. V 13. storocí získaü sienskí obcania postupne rozhodujúce postavenie pri riadení tamojsicho dólezitého úseku financncj a tovarovej vymeny. Rodiny ako Buonsignoriovci, Piccolomi-niovci. Salimbeniovci. Sanscdoniovd, Saradniovci a Tolomeiovci sa stávajú hlavnymi úverovatermi na európskych crhoch, V druhej stvrtine 13. storoda podnietili prudky vyvoj Sieny aj vysady získané od cisárov z rodu Hohenstaufovcov. Roku 1260 dosiahlo mesco rozhodujúce vítazstvo nad svojím veFkym súperom Florenciou, ktorá bola na ccle ligy guclfov, Vysledky svojho vítazstva vsak Siena nevedela patricne zúrocit', lebo roku 1268 vymreia dynastia Hohensraufovcov. Francúzska rodina Anjouovcov, ktorá s pápezskou podporou získala neapolské krárovstvo, pripojila sí aj Sienu a Florenciu. Roku 1282 sa v Sienc vytvorila vláda guelfov, Rada deviatich. ktorá bezmála sedemdesiat rokov usmernovala zivot v meste. Bolo to obdobic rozkvetu Sieny, ked" sa tam rozvinulo umenie európskeho vyznamu a vyrástlo veiké, skvostné gotické mesto, ako ho viac-menej póznámé i dnes. Mcsto sa rozkladá na vfskoch a na najvyssom bode stojí katedrák, Osinivo biciu mramorovú baziliku, clenenú tmavozelenymi a ruzovymi pásmi, zacall stavat roku 1229. Sestuhoiníkovú kupolu dvíhajúcu sa nad krízením hlavnej a priccnej lodc dokoncili roku 1264. A v tom case, v rozpatí rokov 1265 —1269 vycvára Nicola Pisano jedno z prvych vrcholnych dicl talianskeho gotického sochárstva, reliéfmi a sochami vyzdobenú mramorovú kazatclnicu. Jeho syn, Giovanni Pisano, vel'ky sochár vrcholnej gotiky, viedol stavebné práce sienského dómu v rokoch 1284 —1296 a vytvoril expresívne pósobivé sochy na jeho priecelí. Na vychodnej stranc kacedrálncho návrsia scavajú v rokoch 1317—1325 ako dolny kostol trojlod'ové baptistérium. Roku 1313 budujú nad juznym transeptom sco mctrov vysokú zvonicu, zdobenú biclymi a ciernymi mramorovymi pásmi — farbami Sieny, ktorá dominujc nad celym mestom. Sest hornych poschodí clenia postupne sa zvácsujúce, stíhlymi stípikmi delené orvory. Roku 1311. v rámcí veíkolepych mestskych osláv, postavili do katedrály hlavny oltár. Maestu, vrcholné dielo Duccia di Buoninsegna a skvost európskeho gotického maliarstva. Dalsic olcárc, zasvátcné patronom Sieny, vytvárajú renomovaní umclci mesta: Simoné Martini oltár sv. Ansana so známym obrazom Zvestovania (1333), Pietro Lorenzetti oltár sv. Savina s vyjavom Narodenia Panny Máric v stredc (1335 —1342), kym Ambrogio Lorenzetti vytvoril oltár sv. Crescentia, na ktorom prostredná cast zobrazuje Predstavenie Krista v chráme (1342). Len co katedrálu dostavali, rozhodia mestská rada roku 1339, ze ju rozsíria. Dévátdesiat metrov dlhá trojlod'ová bazilika mala byt transeptom nového kostola. Vzápatí sa pustili do práce; podarilo sa im rychlo vytiahnut celny múr a bocné múry novej lode. Necakane vsak museli stavbu prerusit: hospodárske a zivelné pohromy styridsiatych rokov 14. storoda, krachujúce banky, veiké suchá, poziare a vefká morová epidémia akoby úderom blesku ochromili rozvoj mesta. Múry nového kostola sa podnes tyda k nebu nedokoncené. Jednako vsak podávajú svedectvo o pomeroch, charakteristic-kych pre tridsiate roky 14. storoda v Siene. Este V 13. storocí postavili naproti juznému prieceliu katedrály rozsiahly trojpodlazny mestsky spitál Ospedale di Sta Maria dclla Scala. Roku 1240 zalozili V Sicne aj univerzitu. Pod katedrálnym vfskom. na hlavnom námestí postavili v rokoch 1288—1309 radnicu, Palazzo Publico, hlásajúcu moc Sieny, Siroké priecelic stvorpodlazncho tehlového jsaláca je ako dpka poprelamované radmi do bieleho mramoru vsadenych zdruzenych oblokov s lomenym oblúkom. V tridsiatych rokoch 14. storoda rozsirujú aj Palazzo Publico, v tom case dvíhajú 102 metrov vysokú stíhlu vczu Torre del Mangia, Slávni maliari mesta Simoné Martini a Ambrogio Lorenzetti medzitym pracujú na vyzdobe vnútornych siení. Sienské hlavné cesty sa zbiehajú pred Palazzo Publico, na pricstranné námestie tvaru musle. na Campo, Stredoveká Siena má svoje vácsie-mensie strediská v blízkosti námestia. Este castejsie vyrastali centra okolo palácov. kostolov d klákorov. Spomenme aspoií frantiskánsky klástor, dólezité pósobisko bratov Lorenzettiovcov. postaveny v 13- storod na vychodnom okraji mesta pozdíz mestskych hradieb, ned'aleko Porta Ovile. V krízovej chodbe a kapitulnej sieni maFujú Pietro a Ambrogio Lorenzettiovd v dvadsiatych rokoch 14. storoda veiké obrazové cykly. Pravdepodobne boli aj pri kladení základného kamena kostola roku 1326, Obrad celebroval kardinál Giovanni Orsini, ktorv si V tych rokoch dal postavit' náhrobnú kaplnku v assiskom kostole S, Francesco. Jej vyzdobou poveril Pietra. Na juhovychodnom okraji mesta. v blízkosti Porta Romana vybudovali 13 - storod trojlod'ovú baziliku servitov. V rokoch 1260—1261 maFuje florentsky majster Coppo di Marcovaldo obraz Tróniaca Madona. ktory je pychou chrámu. Pietro Lorenzetti zdobí nástennymi maFbami chórové kapinky.