Pipo [antikvár]

^ i Kde bolo, tam bolo, vo vychyrenej krajine Halabala, zila jedna rodinka opíc. Mama, ocko a pát' detí, vsetko chlapci. Boli takí malí, ze siahali akurát svrckovi po kolená. Zili v korune mohutného stromu uprostred lesa, za co platili pátnást' sliviek rocne istej nafúkanej gorile, ktorá sa vyhlásila za majitela stromu. Z piatich malych opíc boli styri pokryté tmavou coko-ládovohnedou srst'ou, okrem toho najmladsieho - ktovie, o aky zartík matky prírody slo - bol totiz cely ruzovy, V odtieni zakvitnutych májovych ruzí. A práve preto ho kazdy, doma aj v lese prez^al Pipo, co v reci opíc znamená asi tolko: farebny ako ruza. Pipo nevyzeral ako jeho bratia, ani ako iné opice zijúce V okolí stromu, a to nielen pre odlisnú farbu srsti. Mal zivy, inteligentny vyraz v tvári, oci plné sibalstva, na perách mu stále hral úsmev a jeho drobné teló bolo ohybné st'a steblo trávy. Pipo nedokázal dlho obsediet'. Popravde, bola to velmi pekná, malá opicka. Keby ju niekto pozoroval, ako energicky a hlucne skáce z konára na konár, mohol by si ju lahko pomylit'